More pre Slovensko

Autor: Dušan Kočický | 21.4.2009 o 8:45 | Karma článku: 10,30 | Prečítané:  4161x

My sme národ holubičí, všetky národy my v láske máme, ale kto Slovákom more odopiera, po papuli dostane.“/takmer neznámy autor/ „Je to stavba, ktorá sa svojím objemom absolútne vymyká z našich predstáv" /Róbert Fico po návšteve najväčšej vodnej elektrárne Tri rokliny, ktorá leží na strednom toku rieky Jang-c-ťiang a pre svoju ohromnosť sa prirovnáva k Čínskemu múru./ Dva vyššie uvedené citáty nás pred nejakým časom inšpirovali najskôr len k všeobecným úvahám a neskôr aj k nejakým konkrétnym výpočtom. Tomuto myšlienkovému pohybu sme nakoniec dali meno „Projekt - More pre Slovensko.“

Slovenský národ tisícročie trpel pod cudzou nadvládou, v dôsledku čoho musel znášať ťažké príkoria. Za jednu z najväčších krívd, ktoré boli na Slovenskom národe vykonané, považujeme znemožnenie prístupu k moru. Cieľom projektu More pre Slovensko je odstránenie tejto historickej traumy a tým zavŕšenie našich národnoemancipačných snáh. Výsledkom projektu by malo byť obnovenie pôvodného stavu z obdobia neogénu, keď oblasť Dunajskej kotliny bola morom do ktorého sa Dunaj vlieval rozsiahlou deltou niekde pod budúcou Bratislavou. Ide teda zároveň o demonštráciu našej prirodzenej národnej citlivosti k zachovaniu prírodného dedičstva.

Panónska kotlina je odvodňovaná riekou Dunaj, ktorý ju opúšťa úzkou prielomovou dolinou Železné vráta na hranici medzi Rumunskom a Srbskom. V súčasnosti na tomto mieste funguje mohutná hydroelektráreň s výškou priehradného múru 35 metrov. Nadmorská výška hladiny Dunaja pred vzdutím bola v tomto mieste 50 m n.m., z čoho vyplýva, že po zvýšení existujúcej hrádze o 15 metrov by kóta vodnej hladiny dosiahla 100 m n.m.. Takto vytvorené priehradné jazero by potom zasahovalo až na územie Slovenska, a to v oblasti Štúrova a v oblasti Východoslovenskej nížiny. Po zvýšení hrádze o 35 metrov by kóta hladiny  dosiahla až 120 m n.m., čo by viedlo k zaplaveniu veľkej časti Východoslovenskej nížiny a na Západoslovenskej nížine by pobrežná čiara dosahovala takmer až po Bratislavu. Tieto dva scenáre sme modelovali s využitím Digitálneho modelu terénu. Rozsah zaplaveného územia v dvoch variantoch dokumentuje mapa 1.

cele_maly.jpg

Mapa 1: Umiestnenie prihradného múru a rozsah priehradného jazera pre variant - výška hrádze 50 m (tmavomodrá) a variant - výška hrádze 70m (bledomodrá). /klik pre zväčšenie/

Na mape 2 je spresnenie pobrežnej čiary na území Slovenska na základe presnejšieho modelu terénu pre variant pri výške hrádze 70 m. Priehradný múr by sa dal variantne vybudovať aj o niekoľko km vyššie proti prúdu v Kazanskej súteske, ktorá je široká len niekoľko sto metrov a jej takmer kolmé steny dosahujú až výšku 300 m. Takto by sa teoreticky dalo vybudovať gigantické jazero dosahujúce až po Banskú Bystricu a Žilinu.

sr1maly.jpg

Mapa 2: Upresnenie rozsahu zaplavenia na území Slovenska prevariant - výška hrádze 70m. /klik pre zväčšenie/

Celková plocha vzniknutého priehradného jazera (výška hrádze 70 m) je približne 100 000 km2, čo by bola bezkonkurenčne najväčšia umelá vodná nádrž na svete. Grandióznosť diela podčiarkuje, že kvôli priehrade by bolo nutné presťahovať asi 10 miliónov ľudí (prevažne maďarskej národnosti). Pre porovnanie pri výstavbe elektrárne Tri rokliny v Číne to bolo iba zanedbateľných 1,1 milióna.

Objem nádrže by bol asi 300 mld. m3. Naplnenie takéhoto objemu by samozrejme trvalo nejaký čas. Ak rátame s priemerným prietokom Dunaja v oblasti Železných vrát 5 000 m3.s-1, vychádza nám čas naplnenia nádrže na orientačne 19 rokov, bez započítania výparu. Ak by sme uvažovali s výparom, ktorý by mohol byť asi 700 mm za rok, čo je však kompenzované zrážkami odhadom 500 mm za rok (tieto zrážky sa v súčasnosti vzhľadom k prevažne rovinatému charakteru uvažovaného územia z rozhodujúcej časti nepodieľajú na odtoku v Dunaji), tak by sa čas naplnenia nádrže predĺžil na asi 22 rokov. Tento čas je však podľa nás, vzhľadom k dĺžke obdobia po ktoré musel Slovenský národ trpieť bez prístupu k moru, zanedbateľný. Bolo by ešte potrebné (alebo aj nie) uvážiť ponechanie istého sanitárneho prietoku v Dunaji pod priehradou počas napúšťania nádrže.

Uvedomujeme si samozrejme niektoré ekologické, sociálne a humanitárne následky, ktoré by tento projekt so sebou zákonite priniesol, ale v tomto nám môžu byť veľmi užitočným vzorom napríklad čínski súdruhovia, ktorí sa s týmito problémami naozaj brilantne vyrovnali pri stavbe podobného diela „Tri rokliny“.

Touto stručnou analýzou sme chceli poukázať, na reálnosť takto koncipovaného projektu a chceli sme rozprúdiť širokú celospoločenskú diskusiu na túto tému. V nasledujúcom období považujeme za dôležité , aby boli vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu na ďalší výskum v tejto oblasti a na osvetovú kampaň na Slovensku a v ďalších dotknutých krajinách, vysvetľujúcu význam a prínos projektu. Ďalej odporúčame, aby slovenská vláda nadviazala neodkladne trilaterálne rokovania s Rumunskom a Srbskom o možnej spolupráci pri realizácii projektu a aby vstúpila do rokovania s potenciálnymi investormi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.


Už ste čítali?